8. Eliáš a naša odluka od Boha - životy svätých

Význam mena: Mojim Bohom je Hospodin

Sviatok: 20. júl

 

  Predvčerom, na sviatok Eliáša, sme si pripomínali význam a skutky tohto významného proroka Starého zákona. Aby sme pochopili jeho poslanie, poďme si povedať niečo o jeho živote a zmienke v Sv. Písme a dôvode prečo začal ohlasovať Boha ľudu v Izraelskej krajine. 

  V prvej polovici 9. storočia pred Kristom, sa Amriho syn Achab stal kráľom a kráľoval nad Izraelom v Samárii dvadsaťdva rokov. Robil väčšinou to, čo sa Pánovi nepáčilo, tak ako všetci, ktorí boli pred Achabom. Vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Postavil mu aj oltár v Bálovom chráme v Samárii. A postavil aj Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána viac, ako všetci izraelskí králi pred ním. ( 1 Kr 16,29-34) 

  V tom období sa veľmi rozšírila modloslužba a ucitevanie pohanských bohov tak, ako predpovedal Mojžiš pred vekmi (,,Viem ja, že po mojej smrti budete zle robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, keď budete stvárať, čo sa neľúbi Pánovi, a popudíte ho výtvormi svojich rúk do hnevu." - Dt 31,29 ). 

  A tak Boh poslal Eliáša z Tesbe aby ľuďom ukázal ich omyl, a obrátil Achaba späť na správnu cestu, t.j. k Bohu, ktorý pred vekmi vyviedol Izraelský ľud z otroctva z Egypta a dal im túto krajinu. 

  Eliášové skutky zaznamenávajú Prvá a Druhá kniha kráľov. Konal rôzne zázraky v mene Božom, kde sa ukázala jeho viera, rovnako aj to, že bol Bohu milý.

  V Izraelskej krajine nepršalo tri roky a šesť mesiacov, ako Eliáš povedal Achabovi: ,,Ako žije Pán, Izraelov Boh v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo." (1Kr 17,1). Vzápätí Boh poslal Eliáša na východ od Jordána k potoku, aby tam prežil sucho. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno aj večer a z potoka pil. 

  Keď Boh poslal Eliáša do Sarepty, býval u jednej vdovy. Keď si pýtal jesť, vdova mu povedala, že má len málo surovín, ale Eliáš jej povedal, aby upiekla chlieb, lebo: ,,Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď." (1Kr 17,14) A bolo tak ako povedal Eliáš a múky ani oleja po opakovanom používaní stále neubúdalo. Keď vdovin syn ochorel a zomrel, Eliáš sa modlil k Bohu aby mu vrátil dušu, aby vdova nezostala nešťastná, a tak Boh vskriesil vdovinho syna na Eliášov príhovor. 

  Keď sa Eliáš po troch rokoch ukázal Achabovi, Achab ho privítal slovami ,,Si to ty, záhubca Izraela?" a Eliáš mu odpovedal: ,,Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraelam ale ty a dom tvojho otca, lebo ste oputili Pánove príkazy a šli za bálmi." (1Kr 18,17-18) 

  Tu vidíme, že keď Boh prostredníctvom Eliáša poslal na ľud trest (sucho), miesto toho aby sa ľud a Achab kajali a prosili Boha o odpustenie, pokračovali vo svojich doterajších modloslužbách a Achab nazval Eliáša záhubcom izraela. Miesto toho, aby sa zamysleli nad tým, prečo dostali tento trest, vinili a prenasledovali Eliáša za to že ich chce zničiť. 

  Tu Eliáš povedal Achabovi, aby zhromaždil celý Izrael na vrch  Karmel a aj 450 Bálových prorokov a 400 prorokov Ašery, pripravil si totiž pre nich skúšku. 

  Pripravili si dvoch býkov, ako obetu Bohu/-om (jedného Eliáš, druhého ľud slúžiaci vymyslenému bohu), rozsekali ho a pokládli na drevo, ale oheň nezapálili. Tu im povedal: ,,Vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh." (1Kr 18,24)

  Všetkým sa páčil tento návrh a tak urobili. Izraelský ľud pripravil svojho býčka a od rána až do poludnia vzývali meno Bálovo: ,,Bál vysliš nás." Skákali okolo oltára ktorý si pripravili, kričali nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. Prešlo poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. (1Kr 18,26-29)

  Tu ich zavolal Eliáš, a keď všetok ľud k nemu pristúpil, vzal 12 kameňov (podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: ,,Izrael bude tvoje meno.") a postavil z nich oltár, a na drevo položil býčka. Trikrát im prikázal, aby naplnili štyri vedrá vodou a vyliali ich na obetu a drevo, a oni to trikrát urobili. 

  Eliáš sa začal modliť k Bohu, aby zoslal svoj oheň, aby ukázal odpadlému ľudu pravdu, aby uverili a aby sa znovu vrátili na správnu cestu späť k Bohu. A Boh hneď zoslal na zem oheň a oheň strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu ktorá bola v jarčeku okolo kamenia. 

  Vtedy ľudia uverili v pravého Boha a dali pochytať Bálových prorokov a pobili ich pri potoku Kišon. Onedlho prišiel od mora oblak, a strhol sa vietor a veľký dážď. 

                                                                           ***

  Vieme si dnes predstaviť, aby vyše troch rokov nepršalo? Aby vyschli všetky rieky a potoky, umierali by zvieratá a my s nimi? Vieme si predstaviť ten hlad, ktorý zavládol v Achabovej krajine len kvôli tomu, že sa odvrátili od Pána? 

  Keď si pripomenieme Božie slová z Mojžišových kníh, píše sa tam, že Boh vovedie Izraelský národ do krajiny, ktorá bude ovplývať mliekom a medom, že ich bude žehnať, rozmnožovať, a každého nepriateľa im položí k nohám. Malo to iba jednu podmienku. Dodržiavať zákony, ktoré im Boh dal a milovať Ho. Takisto im aj podrobne predstavil čo sa s nimi stane, ak tak neurobia. Povieme si, že to nie je také ťažké dodržať pár pravidiel, ak nás za to na oplátku bude Boh vo všetkom žehnať. Avšak po Mojžišovej smrti sa Izraelský ľud veľmi rýchlo odklonil od prikázaní, ktoré im dal Boh prostredníctvom Mojžiša, a začal si žiť vlastným štýlom zahŕňajúc hriech a modloslužbu. 

  Nie je to trochu nezmyselné? To, že ľudia sa radšej odvrátili od skutočného Boha, Boha ktorý svoju skutočnosť a existenciu preukázal stovkami zázrakov počas štyridsiatich rokov ich putovania po púšti (s Mojžišom z Egypta, do krajiny ktorú im dal Pán), a radšej si dali námahu vytvoriť a vymyslieť nových bôžikov, stavať im oltáre a chrámy a klaňať sa im. 

  A tak si títo ľudia spôsobili mnohé nešťastia, práve kvôli tomu že sa odvrátili od Boha, od skutočného prameňa života a lásky. 

  Koľkokrát viníme Boha za to, čo sa deje vo svete, alebo za to zlé, čo sa stalo nám. Pýtame sa: Bože prečo si to dopustil? Ako môžeš byť taký krutý? Prečo niečo nespravíš? 

  Predstavme si situáciu. Si dieťa. Mama ti dovolí ísť vonku pod podmienkou, že nebudeš behať, lebo na ceste sú kamene a štrk. Ty jej to, ako vždy, sľúbiš, potom pôjdeš vonku a keď si myslíš že sa nedíva, rozbehneš sa po kameňoch za niečim. No spadneš a obiješ si kolená do krvi a nariekaš a hneváš sa na mamu, prečo sa práve vtedy obzrela niekam inam, prečo ťa nezastavila, prečo ťa neupozornila, alebo prečo tie kamene už skôr neodstránila. Dávaš vinu mame, aj keď skutočnosť je taká, že si si to zavinil sám, lebo si sa rozhodol ju neposlúchnuť a porušiť sľub a teraz je zle, lebo ťa bolia kolená a si zranený. 

  Koľko krát takto kladieme vinu na Boha, len aby sme si nemuseli priznať, že sme si to zavinili sami? Pýtame sa, prečo Boh dopustil prírodné katastrofy či vojny, a nepozeráme na to, že je to práve ľudská chamtivosť a pocit všemocnosti a sebeckosti, kvôli ktorému sa deje na svete zlo a kvôli ktorému zomierajú ľudia každý deň. Viníme Boha tak, ako vinil Achab Eliáša (záhubca Izraela), pričom sa nepozrieme na fakt, prečo nás Boh trestá, alebo čo nám tým chce ukázať. 

  Keď Boh chce vstúpiť do nášho srdca, chce nám pomôcť alebo nám pripomenúť naše poslanie či povinnosti, posielame Ho preč so slovami, aby nám dal pokoj, je to predsa náš život, máme slobodnú vôľu, a rozhodli sme sa pre tento svet, lebo "žijeme iba raz". No keď sa stane niečo zlé, vo svete alebo v našom živote, hneváme sa, že Boh nezasiahol a nezastavil následky našich činov. Boh nie je nejaký smetiar, ktorý po nás bude zbierať pozostatky nášho hriechu, alebo za nás riešiť problémy, ktoré sme si sami spôsobili tým, že  sme sa od Neho odvrátili. 

  Boh nám dal slobodnú vôľu, aby sme sa preňho my sami rozhodli. Nenaprogramoval nás všetkých tak, aby sme Ho slepo milovali. On chcel, aby sme aj MY CHCELI. Nechcel slepú poslušnosť, chcel skutočnú lásku, chcel aby sme si sami zvolili Jeho, aby sme pochopili pravdu a Jeho obrovskú lásku, a čo všetko nám núka. 

  A Boh sa od nás neodvracia, ani keď sa odvrátime my od Neho. Naopak, dáva nás do takých životných situácií (či už príjemných alebo nepríjemných) a posiela do naších životov pomyselných Eliášov, ktorí majú za úlohu priviesť nás späť k Bohu, späť k šťastiu, či už si to uvedomujú, alebo nie. No rozhodnutie je vždy na tebe. 

  Možno je ľahšie rozhodnutie zotrvávať v hriešnom živote a byť nešťastný, nahnevaný a obviňovať všetko a všetkých naokolo a žiť takýto ťažký život, než učiniť ťažké rozhodnutie prijať pravdu a priznať si že nie som všemocný, a že Boha potrebujem a s Ním je mi lepšie, a žiť potom ľahší a šťastejší život vďaka Bohu. 

  Zapamätaj si, že ľahké rozhodnutie/-a = ťažký život. Ťažké rozhodnutie/-a = ľahký život. 

  Nevravím, že s Bohom ťa už nikdy nepostretne žiaden zlý deň alebo problém. Rozdiel je, že tentoraz s tebou bude Boh, aby ti pomohol všetko zlé prekonať. 

Rim 8,31     ,,Ak je Boh za nás, kto bude proti nám?" 

  Možno takýchto novodobých Eliášov stretávame každý deň. Ľudí, ktorí nám chcú pomôcť, ľudí, ktorí odovzdali Bohu svoj život a sú šťasťní len vďaka Nemu. Prestaňme si ich nevšímať a buďme aj my takýmito Eliášmi pre Achabov v našom okolí. Ukážme im, že je len jeden Boh dôležitejší ako všetky peniaze, kariéry, materiálne veci a problémy a majme oči otvorené pre tých ktorým treba pomôcť a ktorých treba vyviesť z hriechu. 

(Viac o Eliášovi v 1 Kr od 17. kapitoly; 2 Kr)